Mokre NIE

Ubehlo 15 dni a ja som sa konecne mohla vratit na svoju oblubenu cudzinecku policiu po osvedcenie NIE. Cestou tam jemne poprchalo a nad Valenciou sa prehanali modrosive mraky, ale mna hrial pocit, ze budem mat konecne pokoj so vsetkymi papierovackami a byrokraciou. Tentokrat to vsak take jednoduche nebolo. Ujo policajt mi strcil do ruky papierik s cislom 83 a poslal ma na koniec pofiderneho radu. Predo mnou stala indicka rodinka v turbanoch a zamatovych satach, vedla mna muz, ktory vyzeral ako keby prave prisiel z polovacky a za mnou skupinka latinoamerikancov, ktori sa velmi podozrivo tlacili za moj ruksak. Po asi hodine statia v rade(nastastie sme nezmokli, stali sme pod betonovym previsom) som sa konecne dostala na radu a bola som vpustenu na posvatnu podu policie. Huraaa..... dostala som sa konecne.... do dalsej rady???? Ano mili citatelia, vpustenim dnu som bola len posunuta do miestnosti, kde bolo sice sedem pracovnych miest s pocitacmi, ale len dve pracovnicky. Nevadi. V teplucku a v suchu som si (tentokrat) vysedela radu a potom som sa pohodlne usadila pred pracovnickou.
"Mate ziadost?"
"Nie."
"Hmmm...nevadi. Ste zo Slovenska"
"Ano"
"Ale narodili ste sa v Bratislave ved to nie je na Slovensku"
"(sokovane ticho) No, Bratislava je hlavne mesto Slovenska"
"Aha...(hystericky smiech)"
"Vasa matka sa vola Beata?(preklad do spanielciny-falosna puritanka)"
"Ano, problem?"
"Nie, nie. Tu to mate"
Velmi zmysluplny rozhovor. Konecne sa obliekam a vyrazam von. Dazd trochu pritvrdil, no nevadi, ved mam dazdnik...
Rusim tvrdenie. Toto nebol dazd. To bola POTOPA.
Najprv som sa snazila skakat cez kaluze ale nepomohlo mi to. Ani trochu. Prsalo tak, ze to ani nevyzeralo ako kvapky ale ako suvisly prud vody. Po chvili som v topankach plavala. Ked som sa konecne dostala na zastavku, presiel okolo kamion. Prud vody, ktory na mna vychrstol, zo mna zmyl poslednu zmienku sucha. Ledva som sa presunula k metru, ktore mi samozrejme stihlo ujst. Konecne usadena vo vagone som zistila, ze vsetky, vsetky dokumenty mam mokre, a ze z mojho mobilu zostalo len ubohe akvarium. Samozrejme, ze nefunguje. Len vydava chrcive zvuky.
Dakujem boze, ze sa mi nestalo nic horsie. Ale pravdu povediac, mohlo to byt aj stokrat, stokrat lepsie...

Vasa Pia

Novatadas, novacikoviny

Prvy stvrtok v skolskom roku sa v Spanielsku vzdy nesie v znameni oslav, zabavy, alkoholu, jedla a strapnovania prvakov. Tento rok som sa samozrejme stala obetou aj ja. Dlhsie mi trvalo, kym som si uvedomila, ze ma necakaju ziadne imatrikulacie v peknych satach a prisaha na lebku alebo nieco podobne. Celkom mi to doslo, az ked som sa viezla den predtym vo vytahu a bolo tam vylepene:
Stacilo uz idiotin. Este ste nic nevideli. Vase stastne dni skoncili, NOVACIKOVIA. Pred dobro vasej fyzickej integrity vam odporucame dobrovolne prist dnes v noci(stvrtok) o 22:30 v pyzamach(uz nadrati). Budeme mat zoznam. Vieme kto ste a kde byvate. DOBRE SA NARANAJKUJTE LEBO DNES V NOCI BUDETE VECERAT V PEKLE.
Co si pomysli priemerny prvak po precitani takeho oznamu? Prvy sa ozve pud sebazachovy. Kde sa mozem schovat??? Nakoniec prevladne zvedavost a tiez to, ze nikto nechce byt nasilim vytiahnuty z izby pred zrakmi ostatnych. Nahodime sa do domaceho, zideme dolu, cakame... postupne zacinaju prichadzat ostatni novacikovia-v pyzamach! Oni si kupili rovnake pyzama len pre tuto prilezitost!!! S kravickovou potlacou!
Este vyfajcime poslednu cigaretu s nasim idolom a ide sa do parku. Skanduje sa. Cez cestu mozeme prejst len tak, ze sa zohneme, jednou rukou chytime ruku toho pred nami a pomedzi nohy zasleme nasu druhu ruku k dispozicii zadneho kamarata. Prebatolime sa az do parku, kde nas postavia do radu a zacne sa ozajstna "sranda". Muka, vajcia, slahacka, cibula, mydlova voda, farebny sprej(odroda-cerveny), centrofixka.... nemusim pokracovat ze nie. Niektorych zviazali paskou k sebe, niektorych donutili zjest banan z rozkroku jedneho z novacikov.... zverina. Niekolko krat ma zachranilo zaspievanie slovenskej hymny pred novym obrazkom na tele. Potom uz nepomohlo ani prsi prsi. Lakonicky si zotriem obrazok muzskeho prirodzenia, uz treti, ktory mi dnes nakreslili na tvar a idem sa osprchovat. Cestou ma este postrasi par druhakov a jeden z nich mi naleje anizovku do hrdla. Zabava sa skoncila a moze zacat ta skutocna... :D

Cudzinci vitani

Kde bolo tam bolo, jedneho dna som sa rozhodla ist si vybavit NIE-registracne cisielko ktore musim ako cudzinka zdrzujuca sa v Spanielsku poctivo nosit so sebou. Asi si premenujem blog z pia na cestach na piine peripetie na cestach, pretoze....
vybrala som sa na cudzinecku policiu, ktoru mi poradili na intraku. Hladam Plaza de Tetuan, ktoru mi vyznacili na mape. Usmievavy dedo ktory je mi asi tak po pas ma nasmeruje na namestie, pytam sa kdekoho, nikto nic nevidel, nikto nic nepocul. Slusne pozdravim, pytam sa na cestu. Cudzinecka? Jasne jasne, hned tu za rohom-konecne som narazila na niekoho, kto ma sajn. Vchadzam do budovy, hned na zaciatku narazim na sympatickeho vojaka, ktory mi donesie mapu a vysvetluje, ze sa cudzinecka prestahovala inam. Vravim si, pohoda, aspon sa prejdem. Ta nebudem minat 1,25 za jednu cestu busom, nee? Vydam sa peso na cudzinecku a asi o 3/4 hodinku pohodovej chodze som tam. Prejdem cez detektor kovov, obdrzim papier do ruky a ujo za prepazkou mi zakresluje do mapy dalsi ciel najblizsej cesty. Vraj mam zobrat papier, vyplnit, ofotit, zobrat pas, ofotit a to vsetko odniest na slavneho San Isidora. Ziadneho San Isidora nepoznam, ale viem ze je na uplnom konci mapy, tam niekde dole. No nevadi. Tak idem na San Isidora. Vystupim z metra, rozhliadnem sa. Asi skutocne dbaju, aby mali cudzinci co najlepsi pocit z Valencie, hm.... pole, odpadky, pole, cintorin, pole, odpadky...aha, domy. Po hladani tej spravnej cesty zajdem za domy a prechadzam opustenou cestickou az do cielovej destinacie. Cudzinecka, huraa. Neodradi ma ani pofiderne vyzerajuci rad latinoamerikancov a afroamericanov, dostanem dalsiu peciatku a ujo ma posiela prec. Ze az o 15 dni, a nieze dojdem bez toho, aby som to zaplatila!

Teraz sa musim pytat, preco tieto tri miesta nemozu dat na jedno, preco to nemozete zaplatit osobne na policii, a preco musite cakat dva tyzdne pre hlupy kus papiera?
Asi sa naivne pytam, vsak? Vasa Pia.

Ako sme neleteli

Vcera som rozbila zrkadlo. Sedem rokov nestastia, vraj. Musim vsak skonstatovat, ze tych povestnych sedem rokov sa rozhodlo usetrit ma a zhmotnit sa do jedneho dna. Ostavaju len dva dni kym sme mali letiet s momentalne uz neexistujucou leteckou spolocnostou Sky Europe, dva dni, kym stovky dovolenkarov aj inych cestujucich uviazlo v krajinach, kde rozhodne zostat nechceli. Ani nechcem pomysliet na to, ake by to bolo, zamrznut na letisku s tym, ze este pred piatimi minutami sme mali letiet...
Ale nie, takto je to lepsie, mame dva dni k dobru a aj vdaka tomu, ze mame kapitalizmus, cize mame viac cestoviek ako len jednu, sa zajtra prepravim do Prahy a budem dufat, ze uz neexistuje dalsi Sky Europe, a ze vsetko uz bude dobre.
Je mi luto, ze tento prispevok nema zabavny ton, ale musim povedat, ze uz som skutocne unavena z toho, stale sa triast ci poletime alebo nepoletime. Nabuduce si zahovorim sukromnu helikopteru, a bude:)