Všimli ste si to aj vy, však?
Myslím tú módu, ktorá sa naposledy rozmohla. Blogovú módu.
Je príťažlivé môcť zdieľať svoje vyleštené myšlienky, krásne fotky, módne kombinácie alebo štýlové videá. Sama mám blog, hoci zabudnutý. Neodvažujem sa písať viac - z časti preto, lebo sa nerada vystavujem ako na výstave, z časti preto, lebo nepovažujem svoj bežný život za hodný každodenného zverejňovania.
Úprimne, jediné blogy, ktoré sledujem, sú blogy na SME a módne blogy. SME považujem za seriózny portál, na ktorom nájdem články, ktoré skutočne majú dušu. Často sa triafajú do mojich vlastných myšlienok alebo ma učia niečo nové - rada sa stratím v záplave výpovedí na SME a hrabkám sa až ku skutočným pokladom. Napríklad čítam Jeanette Mazíniovú (s ktorou som mala to šťastie stretnúť sa aj osobne - ona si ma samozrejme pamätať nebude), pretože jej auto-kritický pohľad na cigánov (rómov) ma zaujíma a pripadá mi maximálne súdny. Občas poteší aj článok od Dávida Králika, učiteľa na základnej škole, ktorý má tak trochu svojské metódy. A nič nie je lepšie, ako prečítať si o tom, že ďalšia generácia nie je tak úplne stratená.
Mimo kategórie seriózne blogy tu máme ešte aj blogy o móde. Z kritického uhlu pohľadu sú väčšina týchto blogov na jedno kopyto. Sem-tam sa mi podarí objaviť aj blog, pri ktorom márne hľadám, kde je teda tá móda (sedliacky povedané). Ja osobne nie som ani znalec, ani preveľký milovník, ale sledovať štýly a trendy ma baví a hlavne v podaní nekonvenčných mladých ľudí. Avšak H&M, tigrovaný kabát, legíny a topánky na platforme za svetobornú invenciu nepovažujem (čo však neznamená, že nemôžu na danej osobe vyzerať pekne - všetko lepšie ako ponožky v trekových sandáloch alias drátom do oka). Pomedzi slovenské a české blogy vyniká niekoľko výnimiek - Sandra Leopardová (hoci ju neustále pranierujú za to, že je ľahké chodiť štýlovo oblečený, ak je bohatá - nesúhlasím, a podotýkam, že aj za milión sa dá obliecť nevkusne), Svartsvanur (páči sa mi, že tento blog nie je len o oblečení, ale odráža celkový štýl pisateľky - nepôsobí tak umelo) alebo ne-blogové Módní peklo, ktoré je kapitolou samo o sebe.
Neviem ako vy, ale pre mňa je umenie módy o tom vedieť sa obliecť nevšedne a zároveň tak, aby to danej osobe pristalo /či už vzhľadom na výšku, váhu, proporcie/. Móda nespočíva v tom, nabehnúť do Desigualu a odkúpiť všetko oblečenie na jednej figuríne. Ani o tom, mať tie najdrahšie či najtrendovejšie kúsky odevov. Oblečenie má byť funkčné, má korešpondovať s osobnosťou nositeľa a s príležitosťou, na ktorú bolo vybraté. Nepreceňujme ho, nepokladajme ho na piedestál, ale ani ho hlúpo nepodceňujme, pretože práve oblečenie nám môže dopomôcť k práci, k životným príležitostiam, k nájdeniu podobne zmýšľajúceho partnera či kamaráta.
Skrátka, rovnako ako vo všetkom, čo nás obklopuje, aj pri blogovaní máme hnilé hrušky a čerstvé jabĺčka. Máme jeden originál a dvadsať kópií. Onedlho sa trend blogovania preženie ako búrka a keď vyjde slnko, uvidíme, koľko ich zostané stáť a koľko ich zmizne, akoby ani nikdy neboli.
/obrázok z tjformal.blogspot.com/
