Adolescent

Asi som uz skutocny adolescent. Nielenze splnam vekovy predpoklad celych 18 rokov (a dva mesiace), dokonca si pisem aj blog.
Dnes sme to brali v skole. Citujem: "pensamiento formal abstracto del adolescente se caracteriza por el pensamiento abstracto, complejo, el adolescente se libera de lo concreto, su pensamiento es hipotetico-deductivo, hace predicciones, suele discutir, ser indeciso, COMPARTIR SU MUNDO INTERNO MEDIANTE UN BLOG O DIARIO,...blablabla."
Aj ti co nerozumiete po spanielsky urcite chapete, ze medzi charakteristiky ktorymi sa vyznacuje spravny adolescent patri aj zdielanie jeho vnutorneho sveta prostrednictvom blogu alebo dennicka.
Je pravda, ze moj blog je niekedy viac dennickom ako blogom. Jediny rozdiel je ten, ze ho nezacinam vetou: "Mily blog, hadaj co sa mi dnes stalo?". Ale asi by som s tym mala zacat. Mozno to vo mne vytvori pocit spolupatricnosti a zdielania. S pocitacom, A samozrejme aj s citatelom.
Mam par dni pred skuskami a namiesto ucenia pisem tento blog, ale myslim, ze aj tym sa ucim. Upevnujem si poznatok o adolescentovi(mimochodom klucova tema, cislo 11). A v ramci terapie, ktoru som si sama naordinovala, sa ucim hovorit co si myslim, formulovat svoje myslienky peknym a prijatelnym sposobom, nic v zmysle: "Vylez mi na hrb. Nemam vas rada. Nechcem toto nechcem hento." Mozno aj to z nas robi ludi, ta schopnost vyjadrit sa tak, aby to neskor nikoho nemrzelo.
Mila reflexia na zaver dna, mily citatel(uz sa vyjadrujem ako Jana Eyrova, kto to necital, mozem odporucit, najma ked je clovek chory, specialne by som vyzdvihla choroby chripkoviteho typu, kedy je clovek priviazany k lozku). Kym sa vratim ku zdielaniu, co bude asi az v case februarovom, ked na spanielskom nebi bude svietit slnko,....

Pia.