Dennodenne sa stretávam s celou plejádou charakterov. Dnes o človeku povieme „si bezcharakterný“, no v skutočnosti to znamená, že jeho charakter je byť bezcharakterný.
Neviem či mi rozumiete. Ak nie, skúsim to vysvetliť ešte trochu inak.
Nemôžete nemať charakter. To sa skrátka nedá. Môže byť pokrivený, stabilný, tvrdý, ale nemôže byť nijaký – ibaže by ste boli bez duše (verím tomu, že v rôznych psychiatrických klinikách by vedeli rozprávať). Skrátka a dobre každý z nás je nejaký a naša rozdielnosť ma neuveriteľne fascinuje, asi ako keď dieťaťu vysypete do ruky lentilky a necháte ho, aby si jednu vybralo. V zásade v nich až taký rozdiel nie je, no predsa je každá iná. Áno, keď lentilku pridlho cmúľate, nakoniec aj tak všetky zostanú biele. No tento diskurz nemá rasistický podtón, a preto sa dohodnime, že táto skutočnosť je čisto náhodná.
Neviem či vedci už niekedy skúmali dôvod, prečo ma niektoré charaktere s prepáčením serú. A prečo ja seriem niektoré druhy ľudí. Predpokladám, že neexistuje gén, ktorý by mi zvyšoval tlak v okamihu ako stretnem typického XY(doplň debilka, trtka, imbecila). Akosi som si to vypestovala, alebo...alebo taká jednoducho som. A to je čosi čo nám nikto nemôže zobrať, aj keby sa na hlavu postavil. Vám to asi nepripadá také úžasné a čudujete sa ako môžem písať o takej hlúposti ako je fakt, že sme rozdielni (mám aj iné veci na práci), no pre mňa je to známka toho, že život je všemocný a že má milióny cestičiek. Nemôže predsa existovať jeden osud pre takú varietu ľudí, akí existujú. Nemôže byť svet zo zásady zlý ani dobrý, keď ľudia majú toľko odtieňov. To predsa nejde. Nemôžete vyfarbovať farebné obrysy bielou a čiernou farbičkou (tak dobre, môžete, ale ako by to vyzeralo?). A táto istota, že NAOZAJ nemusíte dosahovať výsledky, aké dosahujú ostatní, nemusíte byť takí krásni, múdri a ambiciózni a už vôbec sa neočakáva, že budete rovnako vtipní, zvrhlí, aktívni, vlez-do-prdelskí... nie je to oslobodzujúce? Teraz už máme pečiatku na to, že je v poriadku byť takí akí sme. Občas sme trápni a občas poľutovaniahodní, sem tam sme závistliví, mrzutí a škaredí, ale zároveň môžeme byť vnútorne čistí, dobroprajní, šialení a pokorní. A to nám nikto nezoberie – výhovorku, že máme taký charakter...
Pre všetkých, ktorí celé dni počúvajú:"Prečo sa viac neusmievaš? Prečo nie si taký onaký hentaký? Buď trochu taký alebo menej voľajaký!"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára