"Tu je izba 404"

Vyviezla som sa hore na stvrte poschodie. Tu byvam. Polovica poschodia, dve male chodbicky, statisticky povedane, 8 izieb, tri sprchy, styri zachody, styri umyvadla. V poslednom case sa uz vraciam do izby s pocitom, ze sa vraciam domov, do hniezda a do miesta pokoja a idyly...
Dnes som si chcela odniest ruksak do izby a zabehnut si na miesto, kam aj krali chodia peso. Otvorila mi spolubyvajuca, zlozila som si veci... a klucka "zdochla". Nejako stratila tvar. Dalo sa nou hybat 360stupnov hore dole, ale nedali sa s nou otvorit dvere! Groteskna situacia, dve stredoeuropanky uviaznute na izbe v intraku, z toho jedna s plnym mechurom! Prvy tik bol buchat na dvere a kricat, ale kedze na intraku je rachotu az az nikto si nevsimne nejake trapne volanie o pomoc. Dviham mobil, volam susedke z vedlajsej chodby. Nedviha. Este stastie, ze moja duchapritomna spolubyvajuca vygooglila cislo na recepciu nasho intraku.
"Halo"
"Tu je izba 404. Nemozeme sa dostat von mozete nam prist otvorit?(zachvat smiechu)"
"Izba 404? Co nemozete?"
"Nemozeme...(smiech)...vyjst(hystericky smiech)"
"Okej idem vam otvorit(pobaveny ton)"
O par minut uz bol hore nas sympaticky recepcny, ktory nam vsak namiesto toho, aby zavolal opravara, jednoducho "spanielsky" poradil:.....Tak nezatvarajte dvere, dievcata.

Vasa Pia:)