Námraza

V škole sme brali, že sú tri druhy detí. Sú deti "ľahké", ktoré sa rýchlo skamarátia, málo plačú a celkovo sú to takí malí budúci optimisti. Potom sú deti "ťažké", čiže uplakané, problémové, takí malí pesimisti. No a posledný druh detičiek sú tie "ktorým trvá dostať sa do tepla". Čiže deti, ktoré sú uzavreté voči novým ľuďom, tiché, ale vo svojej podstate bezproblémové, ak dostanú dostatok času sa adaptovať.
Asi by sa teórie o deťoch nemali aplikovať na dospelých, aj keď ja si občas pripadám, akoby som nestíhala "otepľovať sa".
Vlastne ani netuším, prečo mi to pri niektorých ľuďoch toľko trvá, a podľa čoho usudzuje moje vnútro, že je čas sa otvoriť a roztopiť.
To, že neukazujem svoje pocity, neznamená, že ich nemám.
To, že sa ti prvá nehodím okolo krku, neznamená, že nie som tá, ktorej najviac chýbaš.
To, že vám stále dookola neopakujem, že vás mám rada, neznamená, že by som za vás nevložila ruku do ohňa.
To, že sa neusmievam, neznamená, že nie som šťastná.
Možno vyzerám ako keby som bola spoly zamrznutá, ale vo vnútri žijem aj desať rôznych životov, píšem romány a spúšťam ohňostroje.
Len mi trvá dostať sa do tepla.